Európska komisia zverejnila 37. výročnú správu o ochrane finančných záujmov Európskej únie a boji proti podvodom za rok 2025
31.07.2026
Európska komisia 28. júla 2026 zverejnila 37. výročnú správu o ochrane finančných záujmov Európskej únie a boji proti podvodom (PIF správa) za rok 2025, ktorá po prvýkrát komplexne hodnotí celý protipodvodový cyklus - od prevencie a včasného odhaľovania až po vyšetrovanie, trestné stíhanie, vymáhanie a oznamovanie.
Nový prístup predstavuje významný posun v hodnotení ochrany rozpočtu Európskej únie. Namiesto zamerania výlučne na odhaľovanie podvodov hodnotí Európska komisia účinnosť všetkých fáz protipodvodového cyklu. PIF správa za rok 2025 zavádza nové ukazovatele výkonnosti pokrývajúce všetky fázy boja proti podvodom a spája informácie poskytované členskými štátmi, Európskou komisiou, Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskou prokuratúrou (EPPO) do jednotného rámca vykazovania, ktorý umožní dlhodobo hodnotiť dosiahnutý pokrok a identifikovať pretrvávajúce nedostatky v ochrane finančných záujmov Európskej únie.
V PIF správe sa uvádzajú aj plány Európskej komisie na modernizáciu protipodvodnej architektúry EÚ pred ďalším viacročným finančným rámcom. Navrhované reformy zahŕňajú povinné vnútroštátne stratégie boja proti podvodom, posilnenie oznamovacích povinností členských štátov a revíziu legislatívneho rámca upravujúceho činnosť orgánov EÚ na ochranu finančných záujmov tak, aby boli pripravené čeliť čoraz sofistikovanejším podvodným schémam.
Komisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu Piotr Serafin pri predstavení správy uviedol: „Každé euro stratené v dôsledku podvodu je euro ukradnuté európskym daňovým poplatníkom. V tejto správe sa uvádza, ako Únia posilňuje každú fázu boja proti podvodom, od prevencie až po vymáhanie, a zároveň pripravuje svoj systém boja proti podvodom na budúce výzvy. Zaviazali sme sa k transparentnosti s cieľom lepšie chrániť finančné prostriedky EÚ. Správa za rok 2025 je krokom správnym smerom.“
Za posledných 10 rokov sa vďaka spoločnému úsiliu Európskej komisie a úradu OLAF podarilo zabrániť neoprávnenému použitiu viac ako 658 miliónov eur. V prípadoch, v ktorých bolo ukončené následné konanie na základe finančných odporúčaní úradu OLAF, presiahla úspešnosť finančného vymáhania 96 %.
Prevencia zostáva najúčinnejším nástrojom ochrany rozpočtu EÚ
PIF správa potvrdzuje významný pokrok dosiahnutý v oblasti prevencie podvodov. Investície do mechanizmov včasného odhaľovania rizík, výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, systémov vylúčenia z financovania, budovania administratívnych kapacít a využívania analytických nástrojov umožňujú identifikovať podozrivé alebo rizikové prípady ešte pred vyplatením finančných prostriedkov Európskej únie. Takýto preventívny prístup výrazne znižuje finančné straty a obmedzuje potrebu následného finančného vymáhania.
Výsledky za rok 2025
V roku 2025 bolo oznámených celkovo 13 010 nezrovnalostí vo výške 2,1 miliardy EUR. Z toho 986 bolo klasifikovaných ako podvodné nezrovnalosti, čo predstavuje 274,3 milióna EUR. V porovnaní s rokom 2024 sa celkový počet oznámených nezrovnalostí znížil o 7,6 %, zatiaľ čo celkový finančný objem nezrovnalostí sa zvýšili o 12,8 %. Hoci sa počet oznámených prípadov podvodov v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil, v PIF správe sa konštatuje, že podvody poškodzujúce rozpočet EÚ sa naďalej vyvíjajú, čo si vyžaduje čoraz sofistikovanejšie nástroje a úzku spoluprácu medzi vnútroštátnymi a európskymi orgánmi.
PIF správa zároveň poukazuje na to, že medzi najčastejšie podvodné konania patrilo falšovanie podpornej dokumentácie, najmä faktúr, predkladanie nepravdivých údajov na splnenie podmienok oprávnenosti a nesprávne deklarovanie hodnoty. Medzi nepodvodnými nezrovnalosťami najčastejšie dominovali porušenia pravidiel verejného obstarávania a nesprávne colné deklarácie.
Odporúčania Európskej komisie členským štátom
Na ďalšie posilnenie ochrany finančných záujmov Európskej únie v PIF správe Európska komisia odporúča členským štátom zamerať sa najmä na včasné odhaľovanie podvodov, intenzívnejšie využívanie analýzy rizík a digitálnych nástrojov, posilnenie spolupráce s úradom OLAF a Európskou prokuratúrou, ako aj na efektívnejšiu koordináciu medzi administratívnymi, vyšetrovacími a justičnými orgánmi.
Komisia odporúča členským štátom najmä:- zabezpečiť, aby boli všetky prípady podozrenia z podvodu vrátane pokusov o podvod odhalených ešte pred vyplatením finančných prostriedkov riadne postúpené príslušným orgánom činným v trestnom konaní vrátane Európskej prokuratúry a oznámené Európskej komisii,
- posilniť odhaľovanie podvodov a nezrovnalostí prostredníctvom širšieho využívania analýzy rizík a informačných nástrojov, najmä systému Arachne+, vrátane následných kontrol rizikových transakcií,
- zabezpečiť plnú spoluprácu s úradom OLAF a Európskou prokuratúrou, najmä bezodkladným oznamovaním podozrení zo spáchania trestných činov a poskytovaním včasného prístupu k údajom relevantným pre ochranu rozpočtu Európskej únie,
- posilniť spoluprácu a výmenu informácií medzi administratívnymi, kontrolnými, vyšetrovacími a justičnými orgánmi s cieľom zvýšiť úspešnosť finančného vymáhania a zlepšiť oznamovanie sankcií uložených na základe právoplatných súdnych a administratívnych rozhodnutí.
PIF správa za rok 2025 predstavuje aj dôležitý podklad pre pripravovanú reformu protipodvodovej architektúry EÚ. Európska komisia plánuje ešte v roku 2026 predložiť oznámenie, ktoré môže viesť k legislatívnym návrhom na posilnenie spolupráce medzi úradom OLAF, Európskou prokuratúrou a ďalšími kľúčovými aktérmi zapojenými do ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Postavenie ONÚ OLAF
Prostredníctvom ONÚ OLAF plní Úrad vlády Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 úlohu koordinačného útvaru pre boj proti podvodom v Slovenskej republike (Anti-Fraud Coordination Service – AFCOS) a zabezpečuje účinnú spoluprácu a výmenu informácií s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) pri ochrane finančných záujmov Európskej únie.
ONÚ OLAF zároveň zabezpečuje oznamovanie podvodných a nepodvodných nezrovnalostí Európskej komisii a úradu OLAF prostredníctvom systému IMS (Irregularity Management System). Údaje oznamované prostredníctvom systému IMS predstavujú jeden z hlavných zdrojov informácií využívaných Európskou komisiou pri vypracovaní každoročnej PIF správy.
ONÚ OLAF tiež každoročne koordinuje prípravu národného príspevku Slovenskej republiky k PIF správe, ktorý sa pripravuje s spolupráci s partnermi siete AFCOS a poskytuje Európskej komisii prehľad o prijatých opatreniach v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.
37. výročná správa o ochrane finančných záujmov EÚ je k dispozícii na webovom sídle úradu OLAF.Ďalšie informácie sú uvedené aj v Tlačovej správe OLAF-u č. 17/2026 zo dňa 28. 7. 2026.
OLAF zároveň zdieľal súvisiace príspevky aj na sociálnych sieťach LinkedIn, Bsky, and X.






